//Cesta za snom – 10. Diel – Stretnutie s Arnoldom, či prvá veľká medzinárodná pohárová súťaž!

Nový cieľ stanovený

Tak ako som už spomínal po návrate z Essenu, z Fiba Power 2012 na Slovensko som sa teda bez okolkov pustil do prípravy.
V hlave som mal jasno a chcel som sa zúčastniť tento krát niečoho oveľa väčšieho ako doposiaľ. Prvou zástavkou jesennej časti sezóny 2012 mal byť Arnold Classic Amateur v Španielskom Madride.
Medzi jarnou sezónou a jesennou sezónou som nemal príliš veľa časového odstupu nakoľko Arnold Classic Europe sa konal už 11-15.10. 2012. Bola to aj svojim spôsobom výhoda, pretože som mal veľmi dobrú mimosezónnu formu s nízkym % tuku a tak som sa mohol ešte zamerať na naberanie svalovej hmoty bez zbytočného naberania prebytočného tuku. Pamätám si , že stravu som mal nadstavenú na základe takého zdravého životného štýlu. Nešlo o diétu, avšak prvý krát som sa začal pohrávať so surovinami ako sú cus-cus, bataty, quinoa, pšeničný bulgur, amarant, fazuľky mungo a podobne …
Myslím, že aj toto na mňa zapôsobilo veľmi pozitívne, pretože to bola taká príjemná zmena pre moju rutinu a pritom som vôbec nenaberal na tuku.

Nastavenie tréningového plánu

Objemovo tvarovaciu fázu som začal cvičiť aj so sparingpartnerom, ktorého mi v tej dobe robil môj veľmi dobrý klient Ivan Maník, ktorý mi mnohokrát aj s jeho bratom Jankom a ich manželkami pomohli, či už sponzorsky, alebo ako priatelia s užitočnými radami do života. V podstate mi pomáhajú dodnes a táto milá rodina ma pozýva aj na rodinné oslavy, takže mnoho krát mám pocit, že už som ako ich člen rodiny. Je úžasné, že vďaka práci, ktorá Vás nejakým spôsobom baví spoznáte ľudí, ktorí sú s vami potom spätý v úplne v iných rozmeroch a vzťah klient verzus tréner sa mení na skutočné priateľstvo.
No ale vráťme sa k tréningu. Mojou dlhodobou slabinou, ktorá vlastne pretrváva dodnes, ale postupne sa to zlepšuje sú ruky. Takže tréning bolo nutné za pomoci môjho trénera Andreja Mozolaniho zostaviť tak, aby sme využili aj ten kratučký čas, ktorý nám ostával do nadchádzajúcej sezóny, aby sme na tomto defekte zapracovali.
Študoval som si skutočne čo by mohlo mať efekt a tak sme sa rozhodli pre metódu FST-7, ktorú aplikuje na svojich klientoch svetovo uznávaný mentor a guru Hany Rambod.
Mimochodom Hany je aj konzultantom v príprave už 5 násobného MR. Olympia Philla Heatha.
Ako vzor pre zostavenie tréningu som v tedy použil materiál, ktorý napísal Igor Kopček pre svoj portál Eastlabs. Bol tam aj konkrétne tréningový program s rozložením tréningového splitu so zameraním práve na tie moje nešťastné paže.
Trénoval som teda 5x v týždni, kedy som telo mal rozdelené na ruky, nohy, voľno, hrudník a biceps, chrbát a lýtka, ramená a triceps.
Bolo fajn vidieť ako sa pri mne zlepšuje aj môj klient Ivan, ktorého tréning so mnou bavil aj keď bol skutočne náročný.
Túto prípravu som bral skutočne podstivo a všetko som si podrobne naštudoval čo sa týkalo tejto metódy. Hany Rambod oporúčal aj určitú superkomenzáciu pred tréningom, ktorá mala zabezpečiť oveľa väčší prívod živín do svalu, hlavne počas 7 –mich záverečných sérii odcvičených na konci danej partie, ktoré vlastne charakterizovalo metodiku FST-7.
Teda šlo o nejaký cvik, ktorý mal byť zameraný práve na konkrétu oblasť danej partie, ktorá zaostávala a išlo o to urobiť s nejakou plus, mínus konštantnou váhou 7 sérii s 30 sekundovými pauzami, počas ktorých bolo nutné vypiť 0.5 dcl vody.
Superkomenzácia pred tréningom mala obsahovať zvýšený obsah sodíka, komplexné sacharidy s pomaly sa uvoľnujúcim reťazcom a rýchle tráviace sa bielkoviny. Ja som teda používal ako zdroj sodíka kečup, zdroj sacharidov ovsené vločky a zdroj bielkovín hydrolizovaný protein. Všetko som to zjedol asi cca jednu hodinu pred tréningom, s výnimkou tréningu nôh, kedy to bolo 90-120 minút. Myslím, že svoj efekt to prinieslo a za krátky, asi dvojmesačný objemovo tvarovací cyklus sa mi podarilo nejaké tie gramy svalov na seba nalepiť.

Začiatok diety

Bol už ale August 2012 a bolo treba začať pritvrdiť a nabehnúť na prísnejší režím. Celkom mi vyhovovala príprava takto v lete, pretože som sa mohol s dobrou formou ukazovať na kúpalisku a vábiť tak ženské publikum.
Kúpaliská obľubujem dodnes, nie preto, žeby som mal potrebu sa niekde promenádovať, samozrejme, že každému nejaký kompliment dobre padne, ale je to hlavne preto, lebo mám rád skutočne vodu a slnko.
Spomínam si na takú úsmevnú príhodu, keď som bol v tomto období s mojou maminou na kúpalisku a mal som na sebe klasické súťažné plávky, že som si všimol, že sa mi ešte celkom dosť zarezávali do slabín v oblasti sedacích svalov, čo demonštrolovalo to, že tam mám ešte podstatné množstvo tuku a to ma skutočne rozzúrilo. Mamina musela počúvať moje dietne výkyvy nálad, potom som vytiahol papier a pero ihneď som volal môjmu trénerovi Andrejovi a rozhodol som sa diétu pritvrdiť.
Už ani neviem presne ako sme to potom urobili, určite sme ubrali sacharidy a pridali kardio, ale ako presne si už nepamätám.
Chcel som len tým povedať, že aj kúpalisko môže pozitívne vplývať na vývoj súťažnej formy haha.
Pred touto súťažou sme začali robiť aj také väčšie promo, pretože som bol vlastne prvý Slovenský juniorský kulturista, ktorý mal v pláne a šiel sa zúčastniť takéhoto medzinárodného podujatia. Dá sa povedať, že týmto krokom som potom otvoril aj ostatným juniorom cestu, alebo dodal dosť guráže, že si to môžu aj oni vyskúšať.

Točili sme videá v réžii Mozolani The Fitness Authority, aj videá v réžii Eastlabs, točené Igorom Kopčekom.
Forma gradovala a vyzeralo to opäť na životnú formu. Samozrejme ako by to bolo, keby som počas prípravy neprežil aj nejakú tú peripetiu. V závere prípravy som začínal mať dosť vážny problém s púšťaním sa krvi z nosu. Tie krvácania boli tak často krát silné, že ma skutočne oslabili. Asi týždeň pred súťažou mi Andrej vybavil súkromného lekára, odborníka z nosno-ušného oddelenia.
Našťastie nebolo to nič vážne, mal som iba cievky popraskané, ktoré mi vypálil nejakou kyselinou a mali sa tým zatmeliť.

Čas odletu

Nadišiel deň odletu, tuším, že sme leteli o 2 dni skôr, ako začínala súťaž a teda 9.10. 2012.
Leteli sme z Bratislavy priamo do miesta diania, do Madridu. V Bratislave sme sa ešte stretli s Martinou Tarkovou a Máriou Draškovičovou, ktoré taktiež išli pretekať na túto prestížnu súťaž. Opäť som bol najmladším členom Slovenskej výpravy. Spoločne s nami letel aj môj tréner Andrej Mozolani a v tej dobe ďalší jeho zverenec Petr Března aj s manželkou.
Let bol bez problémov, akurát som musel ešte priplácať za batožinu 50 e, pretože som mal dve batožiny, mimo príručnej, kvôli tomu, že som si bral aj párny hrniec a ten sa mi nezmestil do kufra. Keby som bol vedel ako sa na ňom na hovno varí a že ešte budem doplácať za jeho prepravu, nebral by som si ho.
Perličkou aj bolo, že sme na odlet prišli fakt za 5 minúť 12, takže sme auto zaparkovali hneď na prvom letiskovom parkovisku, čo sa nám potom neskôr vypomstilo, ale k tomu sa vrátim neskôr.
Keď sme už dorazili do Madridu, začal som cukrovať mojimi obľúbenými Cinnie Minnies, škoricovými a pobrali sme sa na prezentáciu. Pred prezentáciou samozrejme sa mi muselo niečo stať, však ako by to inak bolo. Opäť sa mi pustila silno krv z nosa, takže fotky z prezentácie mám naozaj krásne, síce forma je na nich myslím si, že dobrá, ale tampón v nose bol skutočne krásny. Na prezentácii fotil Jakub Kopček, ktorý mi formu pochválil.

 

Jakub už v tej dobe mal veľké skúsenosti s fotením tých najlepších kulturistov planéty, takže vedel o čom hovorí a to som si vážil. O mojej konkurencii mi avšak nevedel nič povedať, pretože sme boli na prezentácii medzi prvými.
Po prezentácii sme sa pobrali na hotel, kde som oddychoval, aj keď tieto predsúťažné noci zo srdca nenávidím, pretože sa nudím, spať sa mi nedá a som nervózny. S Andrejom sme neustále kontrolovali moju aj Petrovu formu a podľa toho sme ladili celý záver.
Celú noc mi opäť tiekla krv z nosa a bol som už skutočne z toho všetkého zoslabený, ale nevzdával som sa.
Andrej mi starostlivo pomáhal naniesť farbu, kedy sme najprv použili píling, kvôli neutralizovaniu PH pokožk a potom sme použili farbu Pro Tanu, tuším, že dva nástreky večer.

 

Deň D

Norbert ZajacRáno sme naniesli ešte jeden tejto istej farby a tesne pred nástupom na pódium sme použili Jan Tanu, ktorá má tendenciu po dlhšej dobe na tele ozelenieť. Na to sme dali jemný lesk a išlo sa pretekať.
V rozcvičovni so mnou bol Aleksander Kodzoev, ktorý bol neskutočný a súťažil do 90 – tky. Hodnotil som ho ako ideál kulturistu v mojich očiach. Krásne plné svaly, krásna symetria, nevidel som na ňom žiadnu chybu. Taktiež do rozcvičovne dorazil aj Alexej Lesukov, ktorý mal okolo seba ešte 5 členný komparz. Bol neskutočne obrovský, ale Kodzoev bol kráľ totoho podujatia. Však aj vyhral absolútku a tak získal profesionálnu kartu.
Horšie to už bolo však so mnou. Formu som mal skutočne životnú, boli sme s ňou spokojní s mojim trénerom, ale keď dorazili do rozcvičovne moji súperi, bol som už v strese. Súťažil som v kategórii open, čo znamená bez váhového rozdielu a jednoducho prišli obrovský giganti. Jasné, možno nemali takú kvalitu svalstva ako ja, ale bol som pri nich skutočne subtílny.
Samozrejme išiel som bojovať, nevzdával som sa, no keď ma nevyvolali do prvého porovnávania, bolo to obrovské sklamanie, tuším, že ma vyvolali až na tretie porovnanie, čo som už vedel, že som mimo finále. Norbert Zajac
A tak sa aj stalo. Veľké promo doma na Slovensku, veľké očakávania moje, fanúšikov a jednoducho nepostúpil som do finále. Veľmi zle som to znášal. Plakal som na hoteli, bol som bez nálady, všetkým som musel liezť totálne na nervy. Sklamanie bolo obrovské.
Keďže som nepostúpil do finále, mali sme tuším ešte čas asi 3 dni do odletu späť.

 

Diéta pokračuje

Problém bol však doriešiť stravu, pretože ma čakalo ešte niekoľko súťaží a v podstate o týždeň na toto sa konalo Mozolani Classic, kde som chcel v každom prípade štartovať.
Vtedy sa preukázalo to, že predražený párny hrniec je totálne nanič a to doslova!
Nakúpil som si nejaké mäso a zeleninu v potravinách, ale príprava jedla v ňom trvala tak príšerne dlho, že som bol totálne z toho nervózny. Nehovorím potom o jeho čistení, to skutočne dalo zabrať.
Samozrejme tá nervozita bola ešte umocnená z môjho neúspechu a to nevravím o neochote Madridských reštaurácii a ich kuchárov pripraviť mi steak, alebo proste nejaký kúsok mäsa bez tuku a bez kadejakých vyprážaných príloh.
Našťastie sme sa na Expe spoznali so Slovenkou Ivkou, pôsobiacou ako súťažiacou v kategórii bikiny fitness, ktorá už dlhé roky žila v Madride.
Madrid veľmi dobre poznala a ochotne sa podujala, že mi bude počas pobytu každý deň nosiť na expo Arnold Classic kuracie prsia pripravené na vode. Platil som jej skutočne len za to mäso, takže to bolo super a veľmi mi to pomohlo, že som mal takýto komfort v podstate.
Ivka bola ako reportérka pre Eastlabs, takže v jej pracovnej náplni bolo to, aby robila na Expe rôzne rozhovory, takže ona tam musela prísť tak, či tak a ja som nemal ani kde tráviť a zabiť čas počas pobytu, keďže som bol v diéte a na viac ešte aj totálne zo všetkého frustrovaný.
Problém bol aj zaradiť tréningový režím v Madride, pretože hotelové fitko v mieste, kde sme boli ubytovaný obsahovalo len akúsik posiňovaciu stanicu, ktorá sa celá kývala, keď som začal na nej cvičiť a jeden stepper, ktorý sa asi po každých 10-tich šľapnutiach vypol. No nevzdával som sa a aj cez to všetko som improvizoval a vytvoril som si nejakú verziu kruhového tréningu tak, aby som vybil čo najviac glykogénu z tela, ktorý som doplnil počas superkompenzácie pred súťažou.
Objavili sme však jedno fitko, vybavené komplet značkami Hammer a TechnoGym, asi 12 km vzdialené od našeho ubytovania.
Deň pred odletom som sa tam vybral teda na tréning nôh, že si konečne poriadne zatrénujem no zistil som, že to bol poriadne drahý špás.
Taxík ma stál 30 e a jednorázový vstup, ktorý bežne ani nemali v ponuke tiež 30 e. Áno, fitko bolo krásne, ale čo z toho, keď som bol o 60 e ľahší. Kto vie ako to je s posadnutosťou v kulturistike ten pochopí, že v takejto fáze a v krízových situáciach je pretekár schopný urobiť čokoľvek a v podstate bez váhania.
Konečne nadišiel deň odletu, ale voda v tele sa mi skutočne stále nadpriemerne držala, čo ma dosť znervózňovalo. Možno to mal okrem zlých tréningových podmienok za následok aj výsoký stres a strach z toho, ako sa postavím k negatívnym reakciám a postojom širokej verejnosti, kvôli môjmu umiestneniu. Kortizol je sviňa a vie urobiť divy, v tom negatívnom zmysle.

Nepríjemné prekvapenie

Po dorazení na SR ešte v ten deň pokračovala príprava na nasledujúcu súťaž Mozolani Classic, pred ktorou som mal možnosť robiť sparing partnera aj Alexejovi Lesukovi, ale o tom v nasledujúcej časi.
Pikoškou však ešte bolo, že ako som spomínal ešte na začiatku tejto časti, auto pred odletom sme nechali hneď na prvom letiskovom parkovisku, ktoré bolo voľné.
No keď po prílete nám za 4, či 5 dní naúčtovali 500 e za parkovanie, bola to skutočná pochúťka.
Ja som už bol totálne švorc, ale Andrej to zatiahol, takže to ma spasilo, ale hrozne ma to moc mrzelo, že do Madridu šiel vlastne kvôli mne, neurobil som výsledok a ešte prišiel o kopec peňazí, o ktoré vôbec prísť ani nemusel.
Chcel som to všetko zmazať teda na spomínanom Mozolani Classic, ale ako to dopadlo? … čítaj dalšiu časť

2017-01-10T12:55:47+00:00

One Comment

  1. inalea 28. januára 2016 at 15:54

    ….super čítanie

Komentujte